Intenzita svetla a dĺžka svetelnej periódy dávajú spolu dennú sumu svetla, ktorú tvoje rastliny dostávajú. Kalkulačka funguje oboma smermi — aj z cieľa DLI späť na potrebné PPFD. Zadarmo a bez registrácie.
Dĺžka svetelnej periódy je rovnako dôležitá — preto je tu rovnocenným poľom vedľa intenzity. Rovnakých 600 µmol/m²/s dá za 18 hodín 38,88 mol/m²/d, ale za 12 hodín len 25,92.
| Fáza | DLI (mol/m²/d) | zodpovedá PPFD (µmol/m²/s) |
|---|---|---|
| Sadenica / odrezok | 10–20 | 154–309 pri 18 h svetla |
| Rast | 20–40 | 309–617 pri 18 h svetla |
| Kvitnutie | 30–45 | 694–1 042 pri 12 h svetla |
Tieto kalkulačky ti dávajú orientačné hodnoty na vlastné posúdenie. Nenahrádzajú meranie na mieste ani odbornú radu — všetky údaje bez záruky.
DLI je skratka pre daily light integral, teda denný svetelný integrál. Udáva, koľko častíc svetla užitočných pre fotosyntézu dopadne na štvorcový meter za jeden deň — jednotkou je mol/m²/d.
PPFD je naopak okamžitý údaj: koľko svetla prichádza práve teraz, v µmol/m²/s. Pre rastlinu však nerozhoduje okamih, ale denná dávka. Slabá lampa, ktorá svieti dlho, môže tej istej rastline dať viac svetla než silná, ktorá svieti krátko.
Práve preto je DLI najpoctivejšie číslo. Ak poznáš iba PPFD, ešte nevieš, či tvoje rastliny dostávajú dosť — vo výpočte chýba dĺžka dňa.
Prepočet je čistá aritmetika: DLI = PPFD × hodiny × 3 600 ÷ 1 000 000. 3 600 prevádza sekundy na hodiny, milión prevádza mikromoly na moly. Ak chceš počítať spamäti, spoj oboje: PPFD × hodiny × 0,0036.
Príklad: 600 µmol/m²/s počas 18 hodín dá 600 × 18 × 0,0036 = 38,88 mol/m²/d. Tá istá lampa pri kvitnutí s 12 hodinami dosiahne len 25,92 — o tretinu menej, hoci sa na lampe nič nezmenilo.
Funguje to rovnako dobre aj opačne: PPFD = DLI × 1 000 000 ÷ (hodiny × 3 600). Ak mieriš na 40 mol/m²/d pri 18 hodinách svetla, potrebuješ 617 µmol/m²/s. V praxi je to najužitočnejší smer — poznáš svoj cieľ a hľadáš nastavenie, nie naopak.
Orientačné hodnoty v tabuľke vyššie platia pre bežné pestovanie v interiéri: sadenice a odrezky 10–20, rast 20–40, kvitnutie 30–45 mol/m²/d. Rastú s rastlinou — rastlina s dvoma listami nedokáže využiť množstvo svetla, ktoré dospelá rastlina premení na úrodu.
A toto väčšina tabuliek preskakuje: každá hodnota DLI patrí k určitej dĺžke dňa. 45 v kvitnutí znamená pri 12 hodinách svetla 1 042 µmol/m²/s — absolútnu hornú hranicu pre stan bez CO₂. Pri 14 hodinách znamená tých istých 45 molov len 893 µmol/m²/s, úplne bežnú hodnotu. Rovnaká denná suma, úplne odlišné nároky na lampu.
V praxi: ak sa chceš dostať do hornej polovice rozsahu kvitnutia, zvyčajne sa tam dostaneš lacnejšie časom než intenzitou. Hodiny navyše stoja elektrinu jedna k jednej; vyššia intenzita stojí navyše chladenie, odstup a nakoniec úrodu.
Porovnaj niekoľko pestovateľských stránok a pre kvitnutie nájdeš hodnoty od 30 do 65 mol/m²/d. Nie preto, že by rastliny boli iné, ale kvôli dvom chybám, ktoré stále kolujú.
Po prvé: hodnoty s CO₂. Čísla nad približne 50 takmer vždy pochádzajú z komerčných pestovaní s 1 000–2 000 ppm oxidu uhličitého. Bez prídavku rastlina toľko svetla nevyužije — nasýti sa oveľa skôr a každý watt navyše skončí len na účte za elektrinu.
Po druhé: samotný prepočet. Stáva sa, že stránka uvádza vedľa seba odporúčania PPFD a DLI, ktoré nesedia — napríklad „600–900 µmol/m²/s pri 12 hodinách“ a v tom istom dychu „DLI 35–50“. Prepočítaj to a 900 µmol/m²/s počas 12 hodín dá 38,88 mol/m²/d, nie 50. Horná hranica je jednoducho zle odvodená.
Preto tabuľka na tejto stránke uvádza vedľa každej hodnoty DLI zodpovedajúce PPFD a počet hodín — a oboje pochádza z rovnakého vzorca ako kalkulačka vyššie. Každý riadok overíš dvoma kliknutiami.
Dĺžka dňa je druhé pole — a na rozdiel od intenzity stojí len elektrinu. Bežná prax je 18 hodín pre odrezky, 18 hodín v raste (niektorí dávajú 20 alebo dokonca 24) a 12 hodín v kvitnutí.
Dvanásť hodín v kvitnutí nie je rozhodnutie o úrode, ale biológia: fotoperiodické odrody kvitnú až vtedy, keď je tmavá perióda dosť dlhá. Číslo je teda pevné — ak chceš v kvitnutí viac svetla, musíš ísť cez intenzitu, nie cez čas. Práve preto je kvitnutie fázou, v ktorej lampa naráža na svoje hranice.
Pre autoflowery to neplatí. Kvitnú podľa vlastných vnútorných hodín a zvyčajne dostávajú 18 alebo 20 hodín počas celého cyklu, takže dosahujú vysoké denné sumy pri pomerne miernom PPFD. Nastav kalkulačku na 20 hodín a rozdiel uvidíš okamžite.
Kratšie periódy ako 11/13 alebo 10/14, ktoré niektorí používajú ku koncu kvitnutia, sú špeciálny prípad. Citeľne znižujú dennú sumu: prechod z 12 na 11 hodín s tou istou lampou stojí asi osem percent DLI. Ak to skúšaš, hodnotu vypočítaj, namiesto hádania.
DLI nie je smerom nahor otvorené. Bez prídavku CO₂ dosahuje konope hranicu toho, čo dokáže premeniť na úrodu, niekde okolo 45 mol/m²/d. Všetko nad tým vyžaduje CO₂ navyše — a aj tak to končí okolo 55.
Príčina je vo fotosyntéze: svetlo je len jeden z troch faktorov. Ak chýba oxid uhličitý alebo je teplota nesprávna, ďalšie svetlo už nič neprinesie. Pri veľmi vysokej intenzite rastlina dokonca čiastočne zatvára prieduchy, aby sa chránila — úroda prestane rásť a listy blednú. Či je tvoja klíma vôbec v rozsahu, ukáže VPD kalkulačka.
Smerom nadol je hranica miernejšia, ale rovnako skutočná: pod približne 10 mol/m²/d sa rastlina naťahuje za svetlom, tvorí dlhé internódiá a tenké stonky. To sa už dodatočne napraviť nedá.
DLI sa nemeria priamo — meriaš PPFD a prepočítavaš. Platia rovnaké pravidlá ako pri každom meraní svetla: vo výške vrcholkov, senzor vodorovne, viac bodov po celej ploche. Úbytok svetla ku krajom je takmer pri všetkých lampách veľký a jedna hodnota zo stredu dáva obraz rovnomernosti, ktorá neexistuje.
Ak máš len luxmeter alebo mobilnú aplikáciu, musíš ísť obchádzkou cez typ lampy — na to je kalkulačka lux na PPFD. Výsledok je odhad, ale zvyčajne stačí na zaradenie pestovania do správnej fázy.
Praktická poznámka: DLI sa mení pri každej úprave — lampa zdvihnutá, stlmená, časovač posunutý. Ak si hodnotu zapíšeš s dátumom, neskôr uvidíš, ktorý plán osvetlenia naozaj priniesol lepšiu úrodu. Presne na to slúži pestovateľský denník v CRIS.
PPFD vynásob dĺžkou dňa v hodinách a 0,0036. V plnom tvare: DLI = PPFD × hodiny × 3 600 ÷ 1 000 000. Príklad: 600 µmol/m²/s počas 18 hodín dá 38,88 mol/m²/d.
Opačne: PPFD = DLI × 1 000 000 ÷ (hodiny × 3 600). Na dosiahnutie 40 mol/m²/d pri 18-hodinovom dni potrebuješ 617 µmol/m²/s. Kalkulačka vyššie funguje oboma smermi — je na to prepínač.
Približne 10–20 mol/m²/d pre sadenice a odrezky, 20–40 v raste a 30–45 v kvitnutí. Nad približne 45 potrebuješ CO₂ navyše, aby rastlina svetlo vôbec využila. Hodnotu DLI čítaj vždy spolu s dĺžkou dňa, ktorú predpokladá — bez nej povie veľmi málo.
Len cez intenzitu. Fotoperiodické odrody potrebujú na kvitnutie aspoň 12 hodín tmy, takže predĺžiť svetlo neprichádza do úvahy — vrátilo by to rastlinu do rastu. To obmedzuje možnú dennú sumu: aj s 1 000 µmol/m²/s dá 12 hodín len 43,2 mol/m²/d. Výnimkou sú autoflowery, pretože kvitnú podľa vnútorných hodín a môžu dostávať 18 alebo 20 hodín.
Z dvoch dôvodov. Hodnoty nad približne 50 mol/m²/d takmer vždy pochádzajú z komerčných pestovaní s prídavkom CO₂ a bežný stan sa s nimi porovnávať nedá. A niektoré tabuľky uvádzajú hodnoty PPFD a DLI, ktoré nesedia — 900 µmol/m²/s počas 12 hodín je 38,88 mol/m²/d, nie 50. Over, či tabuľka uvádza dĺžku dňa; ak nie, buď opatrný.
PPFD je okamžitá intenzita v µmol/m²/s, DLI je denná suma v mol/m²/d. Slabá lampa, ktorá svieti 18 hodín, môže dať viac svetla než silná, ktorá svieti 12. Rastlina žije z dennej sumy.
Nie priamo — PPFD meriaš vo výške vrcholkov kvantovým meračom a prepočítaš s dĺžkou dňa. Ak máš len luxmeter, choď najprv cez kalkulačku lux na PPFD. Meraj na viacerých miestach po celej ploche: úbytok svetla ku krajom je pri väčšine lámp veľký.
Áno. Táto kalkulačka používa rovnaký vzorec a rovnaké orientačné hodnoty ako DLI kalkulačka v aplikácii CRIS. Tam je hneď vedľa pestovateľského denníka, takže namerané hodnoty skončia priamo v správnom zázname.
DLI, PPFD, VPD, pH, EC a ďalšie — v aplikácii CRIS, hneď vedľa pestovateľského denníka, úplne offline a bez účtu.